Obraz sa nerozdeluje na casti, ale Kazdy jeden snimok je cely zobrazeny 8x (to sa nazyva ako sub-fields, preto zrejme ten omyl s delenim obrazu
) a pocas kazdeho zobrazenia sa pre kazdy subpixel meni dlzka PWM pulzov tak, aby sa moduloval jas bunky, frekvencia PWM zavisi od fyzikalnych vlastnosti farbiva fosforu. Pixely u PDP nesvietia spojite, ale stupne sedi sa vytvaraju zmenou dlzky trvania pulzov pre zazeh/zhasnutie pixelu na rozdiel u LCD, kde sa jedna o spojite natocenie tekuteho krystalu podla napatia.
Zjednodusene, pri 8 bitovom rozliseni sa zobrazi snimok 8x, zakazdym sa rozsvietia pixely podla bitovej masky pocinajuc LSB, dlzka trvania pulzu pre kazde dalsie zobrazenie, t.j. kazdy dalsi bit smerom k MSB sa zdvojnasobuje. Vo vysledku pocas 8 zobrazeni ludske oko vnima hodnotu jasu bunky ako sucet parcialnych hodnot jasov pre kazdy bit.
To je asi tak hruby vycuc z teorie PDP. Takto je to vymyslene kvoli tomu, ze sa to da vyrobit. Neviem si predstavit zlozitost spojiteho PWM riadenia tych vyse 6 milionov buniek, keby sa mal modulovat jas pre kazdu samostatne. :O
480Hz znamena, 8 subfields (8 bitove) pri 60 fps, 600 Hz znamena 10 subfields (10 bitove rozlisenie). Mam taky dojem, ze Pioneer pouzival az 12 subfields (cize 720 Hz).
Nema to vsak nic spolocneho so 100 Hz (120 Hz) technologiou, ktora suvisi so samotnym spracovanim snimkov ako takych.
.
Původně odesláno od roman2277
