Technologie SED
Hledám informace o technologii SED. Na internetu jsem našel jediný článek na adrese http://dmw.gringo.cz/?p=630, po přečtení a shlédnutí přiložených obrázků jsem dospěl k jednotnému závěru, je to ta nejlepší technologie.
Proč výrobci televizourů a technologií preferují OLED, PLAZMY a LCD?
Díky za odpověď.
Proč výrobci televizourů a technologií preferují OLED, PLAZMY a LCD?
Díky za odpověď.
Po přečtení článku z výše uvedeného odkazu bych si domů pořídil spíše OLED TV, ale kdoví, jak se vše vyvine.
Jednu dobu jsem tuto technologii dost sledoval,měla nato stát se nástupcem CRT,bohužel to dopadlo tak,že společnost Canon,která koupila patent na tuto technologii od jiné firmy/Nano-Proprietary/,tak teto firmě se nelíbylo spojení Canonu s Toshibou,že to prodala jen Canonu,tudíž to dala k soudu,který trval snad 2-3 roky.Tím tu technologii dokonale pohřbili.Mezi tím ceny LCD a Plazmy dramaticky klesly a to byl další hřebík do rakve.Věčná škoda.Malá naděje tu ještě je.
http://www.sed-tv-reviews.com/
http://www.sed-tv-reviews.com/
OLED displeje za pár rokov nahradia LCD
Budúcnosť monitorov a displejov je možné predpovedať veľmi jednoducho. Všetky, od najmenších
s nízkou spotrebou energie, ktoré sú určené pre mobilné telefóny a PDA, na ktorých pobeží farebné
video, až po veľké LCD panely, budú tenšie a ponúknu ešte ostrejší obraz s vyšším rozlíšením.
Predmetom intenzívneho vývoja sú dnes najrôznejšie technológie vrátane takých, ktoré majú v
budúcnosti nahradiť LCD, alebo technológií lacných, avšak čo do kvality porovnateľných alternatív
k plazmovým displejom. Ťažšie je už však predvídať, ktorá technológia sa presadí. Asi najviac
šancí, ale i pozornosti v poslednej dobe zaujíma OLED.
Ploché displeje typu LCD (Liquid Crystal Display) i PDP (Plasma Display Panel) sa rýchle
rozširujú, a to jednak v oblasti PC, ale i u obyčajnej televíznej techniky. Hlavne japonskí
spotrebitelia sa pri pozvoľnom poklese cien začínajú týmto smerom výrazne orientovať a to nielen
kvôli elegantnému vzhľadu, ale hlavne kvôli úspore miesta a nízkej spotrebe energie. Ich predaj za
posledné tri mesiace zaznamenal 41% nárast.
Relatívne novým trendom na poli zobrazovacích zariadení je technológia OLED. I momentálne je
stredom záujmu iba na rôznych veľtrhoch IT, či spotrebnej elektroniky. Displej s jasným obrazom a
nízkou spotrebou energie, sú hlavné devízy tejto novej technológie. Zatiaľ sa prejavuje iba v oblasti
PDA, mobilných telefónov, avšak zaujímavejšie využitie sa rysuje s tým, ako ide vývoj súvisiacich
technológií dopredu.
OLED (Organic Light Emitting Diode) displeje používajú emisné (luminiscenčné) technológie –
znamená to, že sami emitujú svetlo (podobne ako napríklad plazmové displeje), čím je eliminovaná
potreba podsvietenia, resp. umiestnenie zdroja svetla na zadnú stranu displeja, čo je vyžadované u
LCD displejov (v prípade LCD sa jedná o transmisivnú technológiu, pretože svetelný zdroj vyžaruje
biele svetlo, ktoré prechádza filtrom, ktorého obrazové body pozostávajú z červených, zelených a
modrých elementov). Niektorými ázijskými firmami býva technológia označovaná i ako OELD,
alebo ak chcete Organic Electroluminescence Display.
Vďaka tomu, že sa obídu bez samostatného zdroja svetla, vzniká tu ďalší priestor na zoštíhlenie
zobrazovacieho panelu (lepšia ergonómia), rovnako ako zníženie spotreby energie. Ďalšou dôležitou
výhodou je to, že OLED displej ponúka významne kratšiu dobu odozvy než LCD (bežne 10 ms,
zatiaľ čo u súčastných kvalitných LCD sa rezonancia pohybuje okolo 25 ms a viac), čo znamená, že
budú vhodnejšie napr. pre zobrazovanie videa. Súčasne by mali ponúknuť i široký zorný uhol,
bežne prinajmenšom 165 stupňov. Technológia OLED naviac zaisťuje ostrý, jasný a kontrastný
obraz – tieto parametre majú byť podľa výrobcov, ktorí sa vývojom zaoberajú, lepšie než u bežných
LCD.
Technológia OLED
Základným stavebným prvkom OLED displejov je, ako to už i z názvu vyplýva, LED dióda z
organického materiálu. Využíva rovnakú metódu vyžarovania svetla, ako bežné LED, avšak
organický materiál absorbuje menej svetla než anorganický – presnejšie, frekvencia absorbovaného
svetla leží prevažne mimo viditeľné spektrum. To samozrejme prispieva k vyššej účinnosti.
Vďaka rýchlemu vývoju v oblasti organických materiálov, označovaných ako tzv. konjugované
polyméry, začínajú OLED technológie nachádzať stále širšie možnosti uplatnenia. Prakticky všetky
súčasti môžu byť tvorené práve polymérmi (aktívne prvky, substrát i riadiaca elektronika), ich
fyzikálne a mechanické vlastnosti (nízka hmotnosť, veľká pevnosť) i jednoduchá spracovateľnosť
predznamenávajú možnosti využitia vo veľmi rôznorodom spektre aplikácií.
Štruktúra OLED je tvorená niekoľkými vrstvami tenkého organického materiálu, ktoré sú vložené
medzi priehľadnú anódu a kovovú katódu. Ak je do určitej bunky obrazového bodu privedené
napätie, dôjde k rekombinácii pozitívnych a negatívnych nábojov v emisnej vrstve, kde v dôsledku
tohto dochádza k vyžarovaniu svetla (elektroluminescencia). Štruktúra je navrhnutá tak, aby bol
proces rekombinácie čo najefektívnejší a výstup svetla bol maximalizovaný. Prímesou niekoľkých
fluorescentných molekúl do bunky v emisnej vrstve je možné dosiahnuť jednak vyššiu účinnosť
elektroluminiscenčného efektu, ako aj lepšiu kontrolu farebného výstupu (túto technológiu má
patentovanú spoločnosť Eastman Kodak). Podobne, ako je tomu u LCD, tak i u OLED displejov
analogicky rozlišujeme dva základné typy – displej s aktívnou a displej s pasívnou maticou.
Pasívne matice
OLED displej tvorený pasívnou maticou má jednoduchú štruktúru, vďaka čomu je ideálny pre
lacnejšie aplikácie ale hlavne tam, kde ide o zobrazovanie jednoduchšieho obsahu (príkladom môžu
byť alfanumerické displeje v oblasti spotrebnej elektroniky).
U OLED displejov s pasívnou maticou prechádza elektrický prúd vybranými pixelmi – napätie je
privedené do príslušného riadku a stĺpca matice - obrazového bodu (to sprostredkúvajú ovládače
displeja pripojené ku každému riadku a stĺpcu). Usmernenie videosignálu i multiplexné prepínanie
zaisťuje externý riadiaci mechanizmus. Dátový signál je obvykle privedený do stĺpcov matice a je
synchronizovaný s prechádzajúcim (skenovaným) riadkom.
Aktívna matica
Displeje tvorené tzv. aktívnou maticou sú naproti tomu určené pre oblasti, kde je vyžadované veľké
rozlíšenie a predpokladá sa zobrazenie graficky náročnejšieho obsahu (napríklad video). Poskytujú
jasnejší a presnejší obraz, avšak sú podstatne náročnejšie na výrobu a pochopiteľne teda i
nákladnejšie.
Displej s aktívnou maticou má na rozdiel od pasívneho v substráte integrovanú „prepojovaciu“
elektrickú vrstvu – tá pre každý obrazový bod obsahuje najmenej 2 tranzistory (a kondenzátor). Tie
sú pripojené kolmými líniami, ktoré tvoria anódu a katódu, ktoré udržujú všetky aktívne pixely v
„zapnutom“ stave po celú dobu periódy skenovania. Prostredníctvom tranzistorov sú spracovávané
obrazové informácie, ktoré definujú, ktoré pixely sú aktívne a je riadený prietok prúdu. Pri použití
tranzistorov je v podstate možné každý pixel nezávisle adresovať a je dosiahnutá podstatne
rýchlejšia odozva a súčasne i nižšia spotreba. Riadiaci mechanizmus môže byť umiestnený priamo
na substráte, takže odpadá potreba prepojenia s periférnou (vonkajšou) riadiacou jednotkou, ktoré
pri vysokej hustote zodpovedajúcu väčším rozlíšeniam, predstavujú výrobne nákladnú zložku.
Využitím určitých druhov materiálov je taktiež možné dosiahnuť toho, že OLED displej sú pružné.
Vďaka tomu, že sú (aktívne) OLED displeje založené na emisnej technológii, nie je potrebné brať
do úvahy faktor apertúry, pretože svetlo neprechádza apertúrovou mriežkou. I preto tu vlastne nie sú
žiadne obmedzenia, čo do počtu zobrazovaných bodov, rozlíšenia a ani veľkosti displeja. V prípade
výskytu vadných pixelov je ich dopad na kvalitu obrazu všeobecne považovaný za menej
nepríjemný než u LCD. To preto, že v prípade OLED sa vadný pixel prejavuje tmavým efektom
zatiaľ čo vadný pixel u LCD vytvára svetelný efekt a tým pádom je i viditeľnejší.
LED alebo SMOLED?
Ďalšie delenie OLED displejov vychádza z použitého materiálu, pričom v zásade je možné
technologické vetvy rozdeliť na tie, ktoré využívajú relatívne veľké molekuly, označované ako LEP
(Light Emitting Polymers), alebo malé molekuly (či dokonca monoméry) so zodpovedajúcim
názvom SMOLED (Small Molecule OLED).
Oba typy pracujú na rovnakom princípe – pri rekombinácii elektrónov a dier vzniká jeden z dvoch
stavov – singletný ale tripletný, pričom pri prvom dochádza k emisii svetla, pri druhom nie.
Efektivita dosiahnuteľná OLED displejom je potom limitovaná pomerom oboch stavov.
Displeje budúcnosti
Podľa prieskumu spoločnosti Stanford Resources by mal trh OLED displejov vzrásť z hodnoty
zhruba 29 miliónov dolárov v roku 2006 na 1,6 miliardy v roku 2007. I napriek tomu sa s nimi
užívatelia v nasledujúcich 4-5 rokov bežne stretávať nebudú. Prvá firma, ktorá začala OLED
technológiu komerčne využívať, bola firma Pioneer, ktorá už v roku 1998 zabudovala OLED displej
do svojho autorádia. Následne technológiu Pioneeru využila firma Motorola v jednom zo svojich
telefónov Timeport. Dnes už je možné nájsť na trhu takýchto zariadení viacej, prevažne však ide o
rovnaké typové produkty.
Do doby, než dôjde k poklesu ceny (resp. výrobných nákladov) nie je možné podľa Kimberly
Allenovej, analytičky Stanfor Resources, očakávať, že sa OLED technológie rýchle rozšíria ďalej z
oblasti mobilných telefónov a spotrebnej elektroniky. V súčasnej dobe totiž výrobcovia stále ešte
nedisponujú výrobnými technológiami pre spoľahlivú a z hľadiska ceny prijateľnú produkciu
väčších panelov. I napriek tomu sa však predpokladá, že v budúcnosti majú byť výrobné náklady v
porovnaní s LCD displejmi značne nižšie. Je však takmer isté, že spočiatku budú ceny
porovnateľné, a možno i o niečo vyššie, než sú u LCD, čo umocní i pokračujúci pád LCD v
priebehu nasledujúcich rokov. K zvratu dôjde až pri masovom rozšírení výroby.
I keď pre väčšinu bežných užívateľov je technológia OLED takmer neznámy pojem, v zákulisí
vývojových laboratórií prebieha vývoj a výskum na plné obrázky. Podľa Allenovej je v hre napr.
každá z japonských firiem, ktoré sa vo výrobe dispejov angažujú, naviac za účelom rýchlejšieho
vývoja priebežne vznikajú rôzne partnerstvá (napr. medzi firmami Samsung Electronics a NEC,
Philips a Koninklijke atď.)
Prototypy displejov
Firmy ako Pioneer či Toshiba už v roku 2001 demonštrovali 1,8 palcové a 2,85 palcové displeje
schopné zobraziť až 260 000 farieb vytvorené pre PDA. Plány na výrobu OLED monitorov má
spoločnosť Sony, ktorá už pred časom demonštrovala prvý 13 palcový OLED panel s rozlíšením
800x600, ktorý bol iba pár milimetrov hrubší než kreditná karta.
Nedoriešené problémy
Ani technológia OLED nie je bezchybná. I keď sa o nej hovorí veľmi optimisticky, má svoje
muchy. Asi najväčšou prekážkou uvedenia OLED displejov do masovej výroby je fakt, že sa
výrobcovia nevyrovnali k krátkou životnosťou prototypov. S dĺžkou životného cyklu OLED
displejov sú vhodné skôr do mobilných telefónov či ďalších prístrojov s podobne krátkym životným
cyklom, nie však napr. pre monitory počítačov či pre televízne obrazovky. Zatiaľ sa taktiež nie vždy
darí dosiahnuť vysokú účinnosť pri nízkej spotrebe energie.
Vyššieho pokroku v tomto smere bolo dosiahnuté u displejov s pasívnou maticou (určených
prevažne pre aplikácie, u ktorých nie je vyžadovaná plná farebnosť). Displeje, ktoré dokážu
zobraziť napr. 5 farieb, majú jednoduchšiu štruktúru a vývoj ich technológií je omnoho ďalej než u
OLED s aktívnou maticou.
Rozhodne sa nedá očakávať, že by technológia OLED zosadila LCD zo dňa na deň, i keď už dnes
zástupcovia mnohých firiem veľmi nahlas hovoria o tom, že sa tak v budúcnosti bezpochyby stane.
Dominantnou technológiou by sa OLED podľa súčasných odhadov mala stať okolo roku 2010.
Budúcnosť monitorov a displejov je možné predpovedať veľmi jednoducho. Všetky, od najmenších
s nízkou spotrebou energie, ktoré sú určené pre mobilné telefóny a PDA, na ktorých pobeží farebné
video, až po veľké LCD panely, budú tenšie a ponúknu ešte ostrejší obraz s vyšším rozlíšením.
Predmetom intenzívneho vývoja sú dnes najrôznejšie technológie vrátane takých, ktoré majú v
budúcnosti nahradiť LCD, alebo technológií lacných, avšak čo do kvality porovnateľných alternatív
k plazmovým displejom. Ťažšie je už však predvídať, ktorá technológia sa presadí. Asi najviac
šancí, ale i pozornosti v poslednej dobe zaujíma OLED.
Ploché displeje typu LCD (Liquid Crystal Display) i PDP (Plasma Display Panel) sa rýchle
rozširujú, a to jednak v oblasti PC, ale i u obyčajnej televíznej techniky. Hlavne japonskí
spotrebitelia sa pri pozvoľnom poklese cien začínajú týmto smerom výrazne orientovať a to nielen
kvôli elegantnému vzhľadu, ale hlavne kvôli úspore miesta a nízkej spotrebe energie. Ich predaj za
posledné tri mesiace zaznamenal 41% nárast.
Relatívne novým trendom na poli zobrazovacích zariadení je technológia OLED. I momentálne je
stredom záujmu iba na rôznych veľtrhoch IT, či spotrebnej elektroniky. Displej s jasným obrazom a
nízkou spotrebou energie, sú hlavné devízy tejto novej technológie. Zatiaľ sa prejavuje iba v oblasti
PDA, mobilných telefónov, avšak zaujímavejšie využitie sa rysuje s tým, ako ide vývoj súvisiacich
technológií dopredu.
OLED (Organic Light Emitting Diode) displeje používajú emisné (luminiscenčné) technológie –
znamená to, že sami emitujú svetlo (podobne ako napríklad plazmové displeje), čím je eliminovaná
potreba podsvietenia, resp. umiestnenie zdroja svetla na zadnú stranu displeja, čo je vyžadované u
LCD displejov (v prípade LCD sa jedná o transmisivnú technológiu, pretože svetelný zdroj vyžaruje
biele svetlo, ktoré prechádza filtrom, ktorého obrazové body pozostávajú z červených, zelených a
modrých elementov). Niektorými ázijskými firmami býva technológia označovaná i ako OELD,
alebo ak chcete Organic Electroluminescence Display.
Vďaka tomu, že sa obídu bez samostatného zdroja svetla, vzniká tu ďalší priestor na zoštíhlenie
zobrazovacieho panelu (lepšia ergonómia), rovnako ako zníženie spotreby energie. Ďalšou dôležitou
výhodou je to, že OLED displej ponúka významne kratšiu dobu odozvy než LCD (bežne 10 ms,
zatiaľ čo u súčastných kvalitných LCD sa rezonancia pohybuje okolo 25 ms a viac), čo znamená, že
budú vhodnejšie napr. pre zobrazovanie videa. Súčasne by mali ponúknuť i široký zorný uhol,
bežne prinajmenšom 165 stupňov. Technológia OLED naviac zaisťuje ostrý, jasný a kontrastný
obraz – tieto parametre majú byť podľa výrobcov, ktorí sa vývojom zaoberajú, lepšie než u bežných
LCD.
Technológia OLED
Základným stavebným prvkom OLED displejov je, ako to už i z názvu vyplýva, LED dióda z
organického materiálu. Využíva rovnakú metódu vyžarovania svetla, ako bežné LED, avšak
organický materiál absorbuje menej svetla než anorganický – presnejšie, frekvencia absorbovaného
svetla leží prevažne mimo viditeľné spektrum. To samozrejme prispieva k vyššej účinnosti.
Vďaka rýchlemu vývoju v oblasti organických materiálov, označovaných ako tzv. konjugované
polyméry, začínajú OLED technológie nachádzať stále širšie možnosti uplatnenia. Prakticky všetky
súčasti môžu byť tvorené práve polymérmi (aktívne prvky, substrát i riadiaca elektronika), ich
fyzikálne a mechanické vlastnosti (nízka hmotnosť, veľká pevnosť) i jednoduchá spracovateľnosť
predznamenávajú možnosti využitia vo veľmi rôznorodom spektre aplikácií.
Štruktúra OLED je tvorená niekoľkými vrstvami tenkého organického materiálu, ktoré sú vložené
medzi priehľadnú anódu a kovovú katódu. Ak je do určitej bunky obrazového bodu privedené
napätie, dôjde k rekombinácii pozitívnych a negatívnych nábojov v emisnej vrstve, kde v dôsledku
tohto dochádza k vyžarovaniu svetla (elektroluminescencia). Štruktúra je navrhnutá tak, aby bol
proces rekombinácie čo najefektívnejší a výstup svetla bol maximalizovaný. Prímesou niekoľkých
fluorescentných molekúl do bunky v emisnej vrstve je možné dosiahnuť jednak vyššiu účinnosť
elektroluminiscenčného efektu, ako aj lepšiu kontrolu farebného výstupu (túto technológiu má
patentovanú spoločnosť Eastman Kodak). Podobne, ako je tomu u LCD, tak i u OLED displejov
analogicky rozlišujeme dva základné typy – displej s aktívnou a displej s pasívnou maticou.
Pasívne matice
OLED displej tvorený pasívnou maticou má jednoduchú štruktúru, vďaka čomu je ideálny pre
lacnejšie aplikácie ale hlavne tam, kde ide o zobrazovanie jednoduchšieho obsahu (príkladom môžu
byť alfanumerické displeje v oblasti spotrebnej elektroniky).
U OLED displejov s pasívnou maticou prechádza elektrický prúd vybranými pixelmi – napätie je
privedené do príslušného riadku a stĺpca matice - obrazového bodu (to sprostredkúvajú ovládače
displeja pripojené ku každému riadku a stĺpcu). Usmernenie videosignálu i multiplexné prepínanie
zaisťuje externý riadiaci mechanizmus. Dátový signál je obvykle privedený do stĺpcov matice a je
synchronizovaný s prechádzajúcim (skenovaným) riadkom.
Aktívna matica
Displeje tvorené tzv. aktívnou maticou sú naproti tomu určené pre oblasti, kde je vyžadované veľké
rozlíšenie a predpokladá sa zobrazenie graficky náročnejšieho obsahu (napríklad video). Poskytujú
jasnejší a presnejší obraz, avšak sú podstatne náročnejšie na výrobu a pochopiteľne teda i
nákladnejšie.
Displej s aktívnou maticou má na rozdiel od pasívneho v substráte integrovanú „prepojovaciu“
elektrickú vrstvu – tá pre každý obrazový bod obsahuje najmenej 2 tranzistory (a kondenzátor). Tie
sú pripojené kolmými líniami, ktoré tvoria anódu a katódu, ktoré udržujú všetky aktívne pixely v
„zapnutom“ stave po celú dobu periódy skenovania. Prostredníctvom tranzistorov sú spracovávané
obrazové informácie, ktoré definujú, ktoré pixely sú aktívne a je riadený prietok prúdu. Pri použití
tranzistorov je v podstate možné každý pixel nezávisle adresovať a je dosiahnutá podstatne
rýchlejšia odozva a súčasne i nižšia spotreba. Riadiaci mechanizmus môže byť umiestnený priamo
na substráte, takže odpadá potreba prepojenia s periférnou (vonkajšou) riadiacou jednotkou, ktoré
pri vysokej hustote zodpovedajúcu väčším rozlíšeniam, predstavujú výrobne nákladnú zložku.
Využitím určitých druhov materiálov je taktiež možné dosiahnuť toho, že OLED displej sú pružné.
Vďaka tomu, že sú (aktívne) OLED displeje založené na emisnej technológii, nie je potrebné brať
do úvahy faktor apertúry, pretože svetlo neprechádza apertúrovou mriežkou. I preto tu vlastne nie sú
žiadne obmedzenia, čo do počtu zobrazovaných bodov, rozlíšenia a ani veľkosti displeja. V prípade
výskytu vadných pixelov je ich dopad na kvalitu obrazu všeobecne považovaný za menej
nepríjemný než u LCD. To preto, že v prípade OLED sa vadný pixel prejavuje tmavým efektom
zatiaľ čo vadný pixel u LCD vytvára svetelný efekt a tým pádom je i viditeľnejší.
LED alebo SMOLED?
Ďalšie delenie OLED displejov vychádza z použitého materiálu, pričom v zásade je možné
technologické vetvy rozdeliť na tie, ktoré využívajú relatívne veľké molekuly, označované ako LEP
(Light Emitting Polymers), alebo malé molekuly (či dokonca monoméry) so zodpovedajúcim
názvom SMOLED (Small Molecule OLED).
Oba typy pracujú na rovnakom princípe – pri rekombinácii elektrónov a dier vzniká jeden z dvoch
stavov – singletný ale tripletný, pričom pri prvom dochádza k emisii svetla, pri druhom nie.
Efektivita dosiahnuteľná OLED displejom je potom limitovaná pomerom oboch stavov.
Displeje budúcnosti
Podľa prieskumu spoločnosti Stanford Resources by mal trh OLED displejov vzrásť z hodnoty
zhruba 29 miliónov dolárov v roku 2006 na 1,6 miliardy v roku 2007. I napriek tomu sa s nimi
užívatelia v nasledujúcich 4-5 rokov bežne stretávať nebudú. Prvá firma, ktorá začala OLED
technológiu komerčne využívať, bola firma Pioneer, ktorá už v roku 1998 zabudovala OLED displej
do svojho autorádia. Následne technológiu Pioneeru využila firma Motorola v jednom zo svojich
telefónov Timeport. Dnes už je možné nájsť na trhu takýchto zariadení viacej, prevažne však ide o
rovnaké typové produkty.
Do doby, než dôjde k poklesu ceny (resp. výrobných nákladov) nie je možné podľa Kimberly
Allenovej, analytičky Stanfor Resources, očakávať, že sa OLED technológie rýchle rozšíria ďalej z
oblasti mobilných telefónov a spotrebnej elektroniky. V súčasnej dobe totiž výrobcovia stále ešte
nedisponujú výrobnými technológiami pre spoľahlivú a z hľadiska ceny prijateľnú produkciu
väčších panelov. I napriek tomu sa však predpokladá, že v budúcnosti majú byť výrobné náklady v
porovnaní s LCD displejmi značne nižšie. Je však takmer isté, že spočiatku budú ceny
porovnateľné, a možno i o niečo vyššie, než sú u LCD, čo umocní i pokračujúci pád LCD v
priebehu nasledujúcich rokov. K zvratu dôjde až pri masovom rozšírení výroby.
I keď pre väčšinu bežných užívateľov je technológia OLED takmer neznámy pojem, v zákulisí
vývojových laboratórií prebieha vývoj a výskum na plné obrázky. Podľa Allenovej je v hre napr.
každá z japonských firiem, ktoré sa vo výrobe dispejov angažujú, naviac za účelom rýchlejšieho
vývoja priebežne vznikajú rôzne partnerstvá (napr. medzi firmami Samsung Electronics a NEC,
Philips a Koninklijke atď.)
Prototypy displejov
Firmy ako Pioneer či Toshiba už v roku 2001 demonštrovali 1,8 palcové a 2,85 palcové displeje
schopné zobraziť až 260 000 farieb vytvorené pre PDA. Plány na výrobu OLED monitorov má
spoločnosť Sony, ktorá už pred časom demonštrovala prvý 13 palcový OLED panel s rozlíšením
800x600, ktorý bol iba pár milimetrov hrubší než kreditná karta.
Nedoriešené problémy
Ani technológia OLED nie je bezchybná. I keď sa o nej hovorí veľmi optimisticky, má svoje
muchy. Asi najväčšou prekážkou uvedenia OLED displejov do masovej výroby je fakt, že sa
výrobcovia nevyrovnali k krátkou životnosťou prototypov. S dĺžkou životného cyklu OLED
displejov sú vhodné skôr do mobilných telefónov či ďalších prístrojov s podobne krátkym životným
cyklom, nie však napr. pre monitory počítačov či pre televízne obrazovky. Zatiaľ sa taktiež nie vždy
darí dosiahnuť vysokú účinnosť pri nízkej spotrebe energie.
Vyššieho pokroku v tomto smere bolo dosiahnuté u displejov s pasívnou maticou (určených
prevažne pre aplikácie, u ktorých nie je vyžadovaná plná farebnosť). Displeje, ktoré dokážu
zobraziť napr. 5 farieb, majú jednoduchšiu štruktúru a vývoj ich technológií je omnoho ďalej než u
OLED s aktívnou maticou.
Rozhodne sa nedá očakávať, že by technológia OLED zosadila LCD zo dňa na deň, i keď už dnes
zástupcovia mnohých firiem veľmi nahlas hovoria o tom, že sa tak v budúcnosti bezpochyby stane.
Dominantnou technológiou by sa OLED podľa súčasných odhadov mala stať okolo roku 2010.
Podotýkám,že Sed technologie je známá už pár let.Přibližně v roce 2006 měl Canon prototyp 50" obrazovky s Full HD rozlišením,Toshiba měla totožným vzhled.
http://www.engadget.com/tag/Nano-Proprietary
Už ale v 90tých letech Matsushita představila takový televizor.Měl tuším hloubku asi 7 cm a úhlopříčku kolem 35 cm.Žádný obr,ale s cenou výsokou,takže se neuchytil ,asi jako dnes Sony s tou svou 11" Oledku.Historie se opakuje.
http://www.engadget.com/tag/Nano-Proprietary
Už ale v 90tých letech Matsushita představila takový televizor.Měl tuším hloubku asi 7 cm a úhlopříčku kolem 35 cm.Žádný obr,ale s cenou výsokou,takže se neuchytil ,asi jako dnes Sony s tou svou 11" Oledku.Historie se opakuje.
[quote=milvooki;270295]Jednu dobu jsem tuto technologii dost sledoval,měla nato stát se nástupcem CRT,bohužel to dopadlo tak,že společnost Canon,která koupila patent na tuto technologii od jiné firmy/Nano-Proprietary/,tak teto firmě se nelíbylo spojení Canonu s Toshibou,že to prodala jen Canonu,tudíž to dala k soudu,který trval snad 2-3 roky.Tím tu technologii dokonale pohřbili.Mezi tím ceny LCD a Plazmy dramaticky klesly a to byl další hřebík do rakve.Věčná škoda.Malá naděje tu ještě je.
http://www.sed-tv-reviews.com/[/quote]
Zajímavý článek. Škoda těch 2-3 let, už se to mohlo sériově vyrábět
http://www.sed-tv-reviews.com/[/quote]
Zajímavý článek. Škoda těch 2-3 let, už se to mohlo sériově vyrábět
